Sú také sady a záhrady. Na jar bývajú obsypané kvetmi, hučia v nich roje včiel a v korunách stromov i v kríkoch sa udomácňujú vtáci. Spievajú, stavajú hniezda, starajú sa o drobizg a zbierajú hmyz.
Vlastne, ak ste už počuli vtáčí spev počas májových teplých dní, .... človek nikdy nevie, o čo vlastne ide. Či madam Sýkorka volá na toho svojho, aby sa poponáhľal s tými byľkami, alebo či pán Strnádka nadšene nevolá na tú svoju, keď nájde obzvlášť vypaseného pavúka.
Vraj sú ľudia, čo toto rozoznajú. Hm. Nuž každý má to svoje. Ale najväčším znalcom vtáčích duší sú mačky. Celé hodiny preležia v zdanlivom spánku na siahoviciach dreva a potíšku si pomrnkávajú a sem tam zakrútia koncom chvosta. Sledujú a tíško sa priúčajú. Po hodinách sledovania už vedia ako na to, ako si uloviť svoju obľúbenú pochúťku.
Nie sú veľmi nápadné .... mačky. Ani pre operencov nie. Ale v teplých lúčoch slnečného svetla vtáci rozoznajú ušatú siluetu mačacej hlavy. Vedia, že keď sa v tráve zavlní tmavý hebký chvost a potom tak rýchlo, akoby šibol prútikom, sa zrazu mačky ocitnú na spodnom konári a potom vyššie a vyššie na strome. A to je územie takmer výsostne vtáčie. Ale aj vtáci sú učenliví.
Ak kráčate po lese tak tíško, že máte pocit, akoby ste tam ani neboli, a myslíte si že ich oklamete, .... zobuďte sa! Na takých miestach, že by ste to nečakali sedia na konári strážcovia. Pospevujú si ako nič a keď na nich zapískate aj vám odpovedia, ale akonáhle sa priblížite k ich najtajnejším zákutiam spustia inú pesničku. Potom sa všetci široko-ďaleko dozvedia, že je v lese návšteva. A tie spevavé potvory v sade sú také isté. Vedia veľmi dobre, ak sa v sade, alebo v záhrade objaví mačka.
Ale belasé mačky? Malí speváčikovia majú veľmi zvláštny vzťah k belasej farbe. Milujú vysokú oblohu. Ak sú mačky belasé, sú čímsi pre nich príťažlivé. Vtáča sa na takú zadíva, ... hop, a je to. Už si nezaspieva na konári plnom čerešní.
Jednoducho ... belasé mačky sú tie najhoršie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára