Chalúpka pre škriatka "samotníka"

Že chalúpka pre škriatka samotníka ...

myslím, že takú ešte nikdy a  nikto nevidel. 

A ani moje deti nevedeli. 

Tak sme si vzali pomocníkov.

Líšku, zajka a slimáčika.

Uvarili sme si čaj, povedali 

pár vtipov, pustili cd-čko a ..... 

A možno nevedia rozprávať, 

ale veľmi dobre sme si rozumeli.

 ...

 

 

 

 

 

...

Odznova.

Ešte som si nestihla uvedomiť, aké som si dala novoročné predsavzatia, a už je pomalinky štvrtý mesiac tohto roka. Šialenstvo. Kedysi to šlo tak rýchlo, či pomaly v rámci dňa. Teraz utekajú týždne a mesiace....

Snažím sa znova začať. Hej, viem aj vy .... už toľko krát. Viem. Veď vlastne, v tomto sme také, rovnaké. Naše začiatky neustále narúša prirodzený chod vecí. Narodia sa nám deti, učia sa chodiť, učia sa písať, prežívajú prvé úspechy, prvé neúspechy. A my pomalinky starneme. Nie .... nie na duši. Ale tie začiatky sú po rokoch akési ťažšie.

   . Mám ale šťastie. iba päť minút od nášho domu je lesík. Malá prechádzka akékoľvek pocity uvedie do tej správnej úrovne. Nadýchnem sa, urobím pár fotiek a potom  ....

Potom si sadnem k stolu a znova pracujem.